Ak by sme chceli históriu lietania v okolí našich veľhôr zmapovať podrobnejšie, naše bádanie by siahalo možno až k povestiam o lietajúcom mníchovi Cypriánovi z Červeného kláštora. V novodobej histórií nachádzame prvé záznamy o „brázdení“ tatranskej oblohy z roku 1905. Konkrétne 23. júna sa na balóne Venus z Krakowa vzniesli poľskí aviatici a vo výške 2 500 metrov preleteli cez Vysoké Tatry.

Po tri a pol hodinovom lete šťastne pristáli na Belianskych lúkach (Spišská Belá). 15. októbra toho istého roku vzlietla z Paríža vzducholoď francúzskych aviatikov Rozana a Jacquesa Faure, ktorá o deň neskôr preletela okolo Tatier a pristála pri Jablonove (neďaleko Spišského podhradia). Z úplných začiatkov miestneho lietania stojí za zmienku vybudovanie poľného letiska pri Važci v roku 1933, ktoré slúžilo na vyhliadkové lety nad Tatrami vyradeným vojenským dvojplošníkom.

Prvé zaznamenané úvahy o zriadení letiska za Veľkou Lomnicou nachádzame v roku 1935. V súvislosti s výstavbou novej továrne vo Svite sa český priemyselník Baťa pokúša o vytvorenie vlastného letiska, s čím súvisí aj prvé pristátie motorového lietadla na lúke za súčasnou železničnou stanicou vo Svite, v roku 1936. Lietadlo riadil major Ambruš a zo Zlína priviezol výplaty pre zamestnancov podniku Baťa – Batizovce. Na začiatku druhej svetovej vojny sa začalo budovať súčasné letisko Poprad – Tatry, ako záložné vojenské letisko. Následne sa tu v roku 1939 začala výstavba letiskovej budovy a dvojhangáru.

To, že tatranská orografia je vhodná pre vznik vlnového prúdenia začali overovať už v roku 1948. Prieskum vlnového prúdenia vykonávali letci na lietadle C-106. Nie vždy však vystihli vhodné meteorologické podmienky. Prvý let v histórií vlnového lietania v Tatrách uskutočnili v novembri 1953 piloti Aeroklubu Poprad M. Žiaran a A. Polorecký. Na vetroni VT-109 Pionier dosiahli prevýšenie 3 500 metrov. Najúspešnejším plachtárom v tejto „disciplíne“ bol Vladislav Zejda, ktorý v roku 1961 na špeciálne upravenom vetroni L-13 Blaník dosiahol výšku 10 500 metrov. Motorové prvenstvo patrí Radkovi Orlitovi, ktorý 31.10.1973 na lietadle Z-526F dosiahol československý výškový rekord – 8 500 metrov.

zdroj: aeroklubpoprad.sk